www.vcelari.sk

Včelársku sezónu máme za sebou, ruky i mysle uvoľnenejšie. Výrazne vzrástol aj počet príspevkov našich spolupracovníkov zaslaných do redakcie. Včelári sa schádzajú, bilancujú, plánujú. Nielen na tradičných včelárskych nedeliach, v uzavretých komunitách, ale aj na rôznych propagačných podujatiach pripravených pre širšiu verejnosť. To je dôvod, prečo je aj toto vydanie Včelára viac „spoločenské“ ako návod na konkrétne pracovné činnosti pri včelstvách.

V našich mysliach ešte doznievajú čerstvé spomienky a zážitky z nedávnej celoslovenskej včelárskej výstavy v Banskej Bystrici. Na objektívne posúdenie celého podujatia s nadhľadom je naozaj veľmi skoro, emócie treba nechať vyprchať, ale už dnes sú zrejmé momenty hodné hlbšieho povšimnutia.

Nový koncept výstavy - širšie zapojenie laickej verejnosti do účasti na tomto podujatí - naplno odhalil medzery, ktoré v propagácii nášho odvetvia vo verejnosti máme, a o ktorých sme zatiaľ možno len tušili... Iste aj preto, že väčšina výstav tohto druhu mala doteraz vždy jednostrannejšie zameranie s prevahou odborného včelárskeho publika.
Tentoraz sme odborný včelársky mikrosvet obmedzili prednáškovou miestnosťou a ostatné priestory sme sprístupnili širokej verejnosti. Sme radi, že na výstavu prišli aj náhodní návštevníci, ktorí o živote včiel dokopy nič nevedia a že ich bolo tak veľa... Už menej sme radi, že niektorí včely zďaleka obchádzali (tak hlboko majú v mysliach uložené, že včely najmä bolestivo bodajú...), iní zasa vidia včelárov ako zlých ujov, čo včielkam berú med... Podobných prejavov a reakcií publika by sme našli ešte niekoľko.
Veľmi abstrahovaný záver uvedených poznaní je, že sa osvetovej práci medzi našimi zákazníkmi a potenciálnymi zákazníkmi i budúcimi včelármi, medzi deťmi v školách musíme venovať oveľa viac, trpezlivo vysvetľovať všetky javy a procesy vo včelstvách a systematicky posúvať predstavu „zlatokopa“, ktorý vykorisťovaním včiel len honobí majetok, k obrazu presvedčeného znalca a milovníka prírody, starajúceho sa o krajší a zdravší svet všetkých vôkol nás. Je to únavné, neraz aj otravné, ale nevyhnutné. Práca,ktorú za nás nikto iný neurobí.

Ján Repka