Včely tvoria už niekoľko desiatok miliónov rokov neoddeliteľnú súčasť živočíšneho spoločenstva našej planéty. Človek, ktorý sa na nej objavil omnoho neskôr, čoskoro prišiel na to, čím mu tento hmyz môže byt' prospešný. Prešli však ďalšie desaťtisíce rokov, kým sa ich naučil cielene využívať' a domestifikoval ich. Pojem domestifikácia zďaleka nevystihuje podstatu skutočného si osvojenia včiel človekom.
Včela, napriek tomu, že bez problémov dokáže obývať umelé obydlia a prispôsobí sa daným podmienkam, ďalej zostáva divým tvorom, nepoznajúcim gazdu, a pri prvej príležitosti sa vracia do lona matky prírody, do lesa, k svojim pradávnym predkom. Lebo les je skutočnou a pôvodnou domovinou našich včeličiek, v lese sa im dodnes dobre darí! Prečo to spomínam?

Slovensko sa hrdo pýši rozsahom zalesnených plôch, tzv. lesnatosťou územia. V tom sme v Európe na čele rebríčka, čo nám mnohí neskrývane závidia. Dvadsať rokov po „nežnej" aj britská televízia BBC v dokumentárnom filme otvorene skonštatovala, že na Slovensku stavy medveďov, vlkov, vydier... z roka na rok rastú, lesné plochy sa zvyšujú, a to aj napriek tomu, že v minulosti sme sa prijímaniu ochranárskych opatrení nijako extra nevenovali, zatiaľ 'čo vo vyspelých krajinách, ktoré robia ochranu dlhodobo a dobre, vyhubili šelmy pred sto a viac rokmi ... a zápasia o každý strom.

Z uvedeného sa odvíjajú aj rozdielne úvahy a smerovania rozvoja včelárstva ako významného odvetvia poľnohospodárskej výroby u nás a v cudzine. V jednom sa zhodujeme - Chov včiel je dôležitý faktor intenzifikácie agroprodukcie, bez opeľovania by boli výnosy plodín omnoho nižšie. Navyše, včelári by prišli o značnú časť' svojho zisku z predaja repkových, slnečnicových a iných medov. Ale aj tam, kde nie je poľnohospodárska výroba taká intenzívna, zostávajú rozsiahle biocenózy takmer nedotknuté zásahom človeka a sú plne k dispozícii tvorom ako včely. Bez nich by si sotva zachovali svoj pôvodný ráz a biodiverzitu. Pri potulkách našou domovinou neraz natrafíte na lokality, ktoré možno ideálne zužitkovať ako včelie pastvy. Široko-ďaleko ani živáčika, v dedine zaniknuté roľnícke družstvo a jedinou pracovnou príležitosťou sú sezónne práce v lese. Ale aj tu ľudia žijú. Šancou ako žiť' lepšie, je diverzifikácia príjmových možností, inými slovami - skladanie príjmu z viacerých zdrojov. Postup - úplne bežný vo viacerých vidieckych regiónoch priemyselne vyspelých krajín. Príjem z predaja produktov rodinnej včelárskej farmy môže byt zaujímavou, ak nie podstatnou položkou príjmu domácnosti. Som presvedčený, že potenciál, ktorý nám naša domovina ponúka, nevyužívame v tomto smere dostatočne. Aj preto máme tak veľa lokalít s tak vysokou nezamestnanosťou - juh stredného Slovenska, sever východného Slovenska - od Pienin až po Stakčín. Iste, všetci nemôžeme robiť všetko, ale ak sa raz už človek vybral napr. cestou agroturistiky a ponúka zákazníkom služby v tejto sfére, je veľký predpoklad, že má vrelý vzťah k prírode. Odtiaľ je už len krôčik k výrobe vlastných včelích produktov, ktoré môžu zaujímavo obohatiť ponuku takéhoto zariadenia. Pre potenciálnych klientov - turistov môže tiež byť zaujímavá aj exkurzia na včeliu farmu, pohľad zblízka na včeliu rodinu, vlastnoručná výroba sviečky zo včelieho vosku. Paradoxne - najväčšie možnosti sa ponúkajú na miestach, kde sú takpovediac dvere pre iné činnosti zatvorené, kde je obmedzená priemyselná a poľnohospodárska výroba, v centrách letnej a zimnej turistiky, na miestach, kde líšky dávajú Dobrú noc! Tam všade je priestor na experiment, zriadenie malej včelárskej farmy, ktorý sa po rokoch môže dostať do úplne inej polohy. Pravdaže, predpokladom úspešného štartu sú dobré prírodné klimatické a znáškové podmienky spojené s náležitou teoretickou a praktickou prípravou včelára, ale ani to nie je v dnešnej dobe satelitnej komunikácie neprekonateľnou prekážkou. Rozvoj včelárstva dodnes podporuje ministerstvo pôdohospodárstva prostredníctvom štátnych dotácií na opeľovaciu činnosť včiel a spolufinancovaním Národného programu rozvoja včelárstva. Aj keď ide o obmedzené zdroje, ktoré nepokryjú výdavky pri budovaní včelárskej farmy, predsa sú významnou pomocou, pre všetkých, čo sa rozhodli zobrať osud do vlastných rúk a správať sa zodpovedne.

Med je dobrá obchodná komodita, kvalitný med (a taký na Slovensku zásluhou pestrej kveteny máme!) sa vždy dá predať. Veľké rezervy sú najmä v domácej spotrebe medu, je však oprávnený predpoklad, že finančne lepšie situovaní občania budú v budúcnosti viac dbať svoj životný štýl a budú aktívne vyhľadávať prírodné produkty. Dnes máme na Slovensku takmer 15500 včelárov, ich rozmiestnenie po území republiky je dosť nerovnomerné. A hoci niektorí kočujú a sťahujú sa za včelou pašou aj ďaleko od svojich bydlísk, veľká časť územia zostáva dodnes včelársky nevyužitá. Obrovská šanca pre zlepšenie životných podmienok ľudí na vidieku je na dosah ruky. Stačí ju uchopiť!
Ján REPKA

Otváracie hodiny

Sekretariát

Svrčia 14, 842 08 Bratislava

Pondelok 8:00 - 11:00

Utorok 8:00 - 11:00

Streda 8:00 - 11:00

Štvrtok 8:00 - 11:00

Piatok 8:00 - 11:00

Telefonický kontakt v prípade neprítomnosti:

+421 903 296865,

+421 (0) 2 693 07924

Pevná linka je k dispozícii v čase od 8:00 do 11:00 hod.

každý pracovný deň.

V čase od 11:00 do 15:30 sa prepína na odkazovač, v prípade zanechania Vášho tefonického kontaktu, Vás bude pracovník sekretariátu spätne kontaktovať.

V záujme zlepšenia poskytovaných služieb včelárom, môže byť hovor zaznamenávaný.

Kto je online

Momentálne online: 0 users a 7 guests.

Počet prístupov

  • Počítadlo stránky: 1,403,527
  • Unikátny návštevník: 25,043
  • Registrovaní užívatelia: 297
  • Neregistrovaní užívatelia: 0
  • Blokovaní užívatelia: 0
  • Publikovaný obsah: 434
  • Nepublikovaný obsah: 0
  • Od:2018-01-16 23:29:49
  • Návštevníci:
  • Dnes: 25
    Tento týždeň: 119
    Tento mesiac: 262
    Tento rok: 262