Nezaradené

Apiterapia a jej využitie v praxi

Apiterapia a jej využitie v praxi podľa Dr. Stangaciu (Rumunsko).Komentár k I. prednáške Dr. Stangaciu, z cyklu troch prednášok na Slovensku.

Na základe veľmi dobrej odozvy na prezentáciu Apiterapia na XVI. Medzinárodnej konferencie vynálezcov a zlepšovateľov vo včelárstve, ktorá sa konala 17 – 19.10.2008 v Bratislave, predseda SZV Ing. Gal, požiadal Dr. Stefan Stangaciu z Rumunska o cyklus prednášok z tematiky „Využitie včelích produktov pri liečení a zvyšovaní zdravotnej imunity včelárov a obyvateľstva všeobecne“. Tejto problematike sa Dr. Stefan Stangaciu ako praktický lekár venuje viac ako desať rokov, spolupracuje s viacerými inštitútmi vo svete. Okrem praktických poznatkov a skúseností ako včelár, sa venuje vedeckému bádaniu problematike praktického využitia včelích produktov v liečení aj ľudí, ktorí boli lekármi diagnostikovaní ako pacienti. Liečenie má predovšetkým podporný a stimulačný liečebný charakter, nie len v humánnej medicíne. Odporúča sa využívať ho vždy po porade s lekárom, najlepšie apiterapeutom. V niektorých prípadoch ho možno využiť aj ako prioritný liek, resp. liečenie, kde súčasná lekárska veda, konvenčnými lekárskymi postupmi, nedokáže bežne používanými liekmi a metódami pomôcť pacientovi. Metódy, ktoré prezentuje Dr. Stangaciu vychádzajú v podstate z nahromadených skúseností, ktoré sú bežne reprezentované aj našimi, resp. včelármi z iných krajín vo svete. V jeho podaní sú doplnené o praktické aplikácie vedecký doložené v Rumunsku a vo svete, pri ktorých sa osobne zúčastňuje. Vyžíva pritom vedecké poznatky z výskumu napr. v Nemecku, kde popri súčasných metódach sa stále viac pristupuje k využitiu včelích produktov. Pri tejto príležitosti treba zdôrazniť, že je dlhodobá snaha využiť liečebné účinky apiterapie na humánne účely, a to tak u nás doma, ako aj vo svete. Doterajšie výsledky neuspokojujú teoreticky vzdelaných odborníkov v apiterapii ich uplatnením v praxi. Dr. Stangaciu to vyjadril veľmi jednoducho slovami: „výrobcovia liekov nemajú záujem sa vzdať svojej cesty výroby liekov, lebo tá im zabezpečuje obrovské zisky“. Zdôraznil tiež, čo je dosť dobre známe, že syntetické lieky majú vedľajšie účinky, ktoré sa pri prírodných liekoch, medzi ktoré patria aj lieky na baze včelích produktov, nezistili. Jedným dychom treba dodať, že bez synteticky vyrábaných liekov sa medicína dnes už nezaobíde. Ide skôr o to, aby sa lieky a liečebné postupy, pri ktorých sa využívajú včelie produkty, súbežne uplatňovali v praxi. Pokiaľ sa im nevytvorí priestor na inštitučnej baze, musí sa osvetová práca, ako ju využíva aj Dr. Stangaciu, čo najširšie robiť medzi včelármi a pracovníkmi, ktorí tvoria prepojenie na medicínu. Preto aj tento kurz má dve formy. Jedná je určená včelárom a druhá pre humánnych, veterinárnych i zubných lekárov, zdravotné sestry, výskumníkov, biochemikov a farmaceutov. Idea predsedu SZV je, aby obsah tejto problematiky bol aj jedným z predmetov odborného vzdelávania učiteľov včelárstva a včelárov v rámci získavania vyšších stupňov odbornosti. Každý včelár, ktorý pozná dlhodobo kumulované poznatky o praktickom využití včelích produktov, sníva o tom, kedy bude môcť široká občianska verejnosť, ale aj odborná, využiť liečivé účinky apiterapie bežne pri liečení v každodennom živote. Hneď na začiatku sa chcem vysporiadať s obsahom pojmu liečenie včelími produktmi. V tejto problematike pre zjednodušenie do pojmu liečenie včelími produktmi zaraďme: liečenie akútnych stavov chorého, ktorý bol lekárom uznaný za pacienta (chorého), užívanie včelích produktov ako podporného liečenia na baze relatívne exaktného poznania účinkov včelích produktov na organizmus jedinca (nie len človeka), užívanie včelích produktov na prinavrátenie zdravia jedinca minimálne do pôvodného stavu po prekonaní choroby (chorôb), resp. iných negatívnych vplyvov, ktoré oslabili, alebo poškodili zdravotný stav jedinca, vylepšenie jestvujúceho zdravotného stavu jedinca s cieľom zvýšiť mentálnu, fyzickú a pocitovú kondíciu či už programovo (príprava športovcov, študentov, vedeckých pracovníkov (aj politikov) pred nastávajúcim náročným zaťažením jedinca, liečenie ex post (aj ex ante) traumatizujúcich stavov jedinca (úmrtie člena rodiny, aj očakávané v dôsledku ťažkej choroby), a iné bližšie nešpecifikované potreby jedinca. Prijatím tejto definície obsahu sa vyhneme zložitému opakovaniu využitia včelích produktov. Je otázka, či dokážu včelie produkty svojimi účinkami efektívne pôsobiť v týchto situáciách? Odpoveď je áno. Sám autor uvádza asi 500 prípadov využitia včelích produktov na liečenie. Nespomína naviac tzv. synergický efekt ich pôsobenia. V krátkosti o čo ide. Je to kombinované požitie včelích produktov (napr. včelieho peľu do ktoré pridáme materskú kašičku, prípadne ich zamiešame do medu). Každý z produktov má efektívny vplyv na organizmus jedinca, avšak spolu majú vyšší efekt, ako keď sa užijú každý samostatne. Voľne povedané ide o znásobenie účinku.

 

Autor na svojej internetovej stránke (http://www.apitherapy.com/) uvádza: „Apiterapia je, jednoducho povedané, využitie včelích produktov na prevenciu, uzdravenie, alebo obnovenie narušenej rovnováhy (kondície) jedinca . Je tiež umením a vedou v liečení a hojení využitím včiel a ich produktov na dosiahnutie úžitku pre ľudstvo a celej živočíšnej ríše.“ Autor je vedeckým bádateľom vo využívaní včelích produktov pre zdravie ľudí, svoje poznatky vrelo dáva k dispozícii na široké uplatnenie v praxi, na internetových stránkach. Venuje sa využitiu včelích produktov, ako je med, propolis, peľ, včelí jed, materská kašička, vosk. Oproti doterajším naším poznatkom (pozri Včelie produkty od autorov Ing. Štefan Demeter, CSc., a doc. Ing. Ján Haščík, PhD.,vydané v r. 2008 v Knižnici Združenia Slovenská včela, pod gesciou SZV) rozširuje tiež o využitie larvy včelej matky (larvy kráľovny), larvy trúda, včiel samotných (robotníc), apilarnilu, pergy (ambrósia s materskou kašičkou, uvádza sa tiež ako kyselina L-askorbová (vitamín C), materská kašička (včelia), včelí peľ (perga) – má aj historický a biblický význam, viac vo Wikipedia), a na prekvapenie aj ôs. Medzi tie, ktoré síce poznáme, ale zatiaľ sme ich nepropagovali na praktické využitie patrí tiež vdychovanie vzduchu s včelieho úľa nasávaním hadicou priamo do pľúc chorého. Treba poznamenať, že alergiu na včelie produkty považuje za nízku. Pri využívaní včelích produktov na liečenie, uvádza nesmierne širokú škálu použitia. Z chorôb možno spomenúť aspoň tieto: kardiovaskulárne choroby, akutné reumatické ochorenie srdca, angina pectoris (pektoris), arytmia, arterioskleróza, srdcové choroby bližšie nešpecifikované, kapilárne zvápenatenie (krehkosť stien), mozgová ateroskleróza, mozgová trombóza, vysoký krvný tlak, nízky tlak periférneho prietoku krvi, ďalej poškodenie pečene, hemoroidy, kornatenie periférnych ciev, angina, anémia, hyperlipidémia, astmatická bronchitída, chronický kašeľ, chronické bližšie nešpecifikované choroby pľúc, choroby dýchacieho traktu, laryngitída, tuberkulóza pľúc, chronická žltačka, cirhóza pečene, psoriáza, reumatické choroby, choroby nervového a urologického systému (skleróza multiplex), očné choroby, nosné, ušne choroby, choroby hrdla, choroby kožné (dermatologické), vypadávanie vlasov, ekzémy, choroby endokrinologického systému, metabolické choroby, anorexia, diabetes, choroby genitálnych orgánov, sexuálne choroby, benignálna hypertrofia prostaty, choroby imunitného systému, virologické choroby, AIDS, mononukleóza, onkologické choroby, parazitné choroby, malária, mentálne (psychiatrické) choroby, alkoholizmus, schizofrénia, detské (pediatrické) choroby a celý rad ďalších. Sú to len hlavné bloky chorôb, podrobnejší zoznam je na uvedenej web adrese.

Autor vďačí mimoriadne rýchlemu technologickému rozvoju, ktorý dovoľuje prinášať extrémne veľké množstvo článkov z tejto problematiky, ktorá denne vychádza vo svete a dajú sa zhromažďovať v súkromnej knižnici vďaka veľmi lacným CD nosičom. V roku 2008 vyšlo v textovej obrázkovej a grafickej forme viac, ako 5 000 dokumentov z apiterapie a príbuzných odborov. Pre hlbšie poznanie problematiky – využívanie včelích produktov – odporúča si zakúpiť Apiter 2008, kde sú uvedené všetky otázky tejto problematiky, vrátane rôznych typov a domácich metód prípravy včelích preparátov (teraz s 50 % zľavou- pozor práca je v anglickom, resp. nemeckom jazyku).Odporúča tiež sledovať vydanie Apiteral-u 2009 a 2010. Z prítomných na prednáške, len veľmi málo sa prihlásilo na otázku, kto už jedol larvu z materskej bunky. Že bežne včelár vyberie larvičku a zužitkuje materskú kašičku priamo na včelnici, je normálne. Larvy materskej bunky autor považuje za mimoriadne cenný produkt (liek), preto odporúča ich využiť pri liečení, a to tak, že sa plod zakonzervuje (vloží) do tekutého medu do malej sklenenej (plastovej ) nádobky a prekryje sa pastovým, alebo tuhším medom, aby larvička nevyplávala na povrch. Skladuje sa v chladničke pri teplote +1°C. Takto sa uchová bez organických zmien asi 1 týždeň. Pri odoberaní materskej kašičky ponúka jednoduchší, avšak originálnejší postup. Neodporúča materskú kašičku vyberať z matečníka, ale celý vyrezať ostrým nožom a takto ho zakonzervovať v mede. Zabráni sa oxidácii kašičky, pri ktorej hrozí znehodnotenie niektorých enzýmov, resp. iných (najme esenciálnych) látok. Zachová sa kvalitný vosk, ktorý včely použili na konzerváciu vnútra bunky, či vnútornú ochranu materskej bunky. Pri priamej konzumácii odporúča zjesť celú bunku s materskou kašičkou. Na produkciu materskej kašičky odporúča využiť tvorbu materských misiek s väčším množstvom, až do 60 misiek na včelstvo. V staršej literatúre je pomenovanie tohto spôsobu rozmnožovania materských buniek, ako použitie štartérov. Predpokladá pri tom, že z každej materskej bunky po približne 68 hodinách (pozn. autora), včelár získa také množstvo materskej kašičky, ktoré predstavuje jednu dávku (obyčajne na 1 deň), pre chorého. Ľahkou matematikou rozvádza možnosť získať relatívne veľké množstvo materskej kašičky a to tak, že napr. pri 60 matečníkoch z jedného včelstva je to 60 dávok, pri 10 včelích rodinách už je to 600 dávok, a ak to včelár zopakuje v každom včelstve viac krát, potom je to… Tu chcem uviesť, že v minulom storočí sa pod vedením p. Liptáka z Košíc, neskôr zásluhou Prof. E. Malého, rozšírila výroba materskej kašičky na Slovensku, do formy priemyselnej produkcie. V roku 1961 MUDr. Alfred Weis a MUDr. Ivan Dobrovoda dostali povolenie na výrobu a liečenie materskou kašičkou. Výrobou sa zaoberala Slovakofarma Hlohovec, ktorá vyrábala liek pod názvom Vita-apinol a včelie mlieko na kozmetické účely. Vráťme sa k veľmi zaujímavému produktu, ktorý sa v Rumunskú vyrába pod názvom Apilarnil. Ide zložený názov api – lar – nil. Api znamená apiterapia, lar – larva a koncovka nil je časť mena Rumunského autora. Zaujímavá je aj história objavenia tohto lieku. Pripomína skôr dedinský humorný príbeh. V tomto prípade veľmi užitočný. Včelár pri odoberaní stavebného rámika (s trudím plodom) zo včelstva ponúkol trúdie larvy susedovi, ktorý choval kačice. Ten larvy dal do kŕmenia pre malé kačiatka. Po krátkom čase zistil, že takto kŕmené kačiatka začali veľmi rýchlo rásť, priberať na váhe a boli výrazne čipernejšie. Keď to povedal včelárovi, ten sa zamyslel a začal trúdie larvy podávať vlastným malým kurčiatkam. Efekt bol rovnako veľmi dobrý. Zrejme stačilo malo, aby si domyslel, že trúdie larvy môžu mať rovnako blahodarný účinok aj na človeka. A patent bol na svete. Spôsob na zužitkovanie trúdích lariev sa osvedčil tak, že tieto sa vyextrahujú (ako, to zostáva zatiaľ na včelárovi) a pridávajú sa napríklad do džúsu, v pomere jedná čajová lyžička na pohár (asi 1,5 dl). Odporúča sa aj na zvýšenie potencie (nie len mužov) s tým, že sa užíva v červenom víne, resp. ešte s pridaním peľu a snáď aj materskej kašičky. Čo k tomu dodať? Peľ obsahuje látky (komplex látok), ktoré slúžia na stavbu buniek včiel, tak robotníc, ako aj kráľovnej a trúdov pri ich vývoji z vajíčka až po dospelého jedinca. V dospelosti im peľ slúži na regeneráciu buniek (aj poškodených) v dôsledku prepracovanosti a staroby. Komplex látok v jednej bunke peľu (bunku peľu treba vidieť ako obal naplnený látkami), kde je nesmierne množstvo mikroskopicky malých látok, síce v malom množstve, ale veľmi precízne vyvážených, že predstavujú jedinečný prvok v prírode. Okrem peľu sú larvy kŕmené nektárom (!), larva kráľovny materskou kašičkou. Potom treba prijať zjednodušenie, že larva svojím obsahom je precízny zdroj mimoriadnej výživnej hodnoty. Zdôrazňujem, že biologicky ide o jeden z najčistejších zdrojov. Autor poznamenáva, že aj telo jedinca – včely, ale aj ôs, je taktiež jedinečným zdrojom cenných a tým aj liečivých látok (zlatom). Vo Východnej Ázii sú tela včiel a ôs predávané v pôvodnom (asi vysušené) stave na liečebné účely, resp. spracované na prášok. V niektorých prípadoch sú predávané samostatne jednotlivé časti ich tela. Trochu veľa na náš vkus, ale keď ide o liek? Ktorý liek okrem medu je nakoniec príjemný? Pravda tu už nastupujú skúseností na prípravu a ich užitie. Ich prášok napr. v červenom víne. Viac poznatkov bude v B. a C. module tohto kurzu, ktoré sú zamerané na prípravu liekov a ich aplikáciu. Ešte snáď ráz pripomeniem, že tela ôs sa spracovávajú rovnako ako tela včiel, s tým, že jed osy a bielkovinové zloženie ich tela (aj jedu) je malo odlišné, ale na niektoré použitie aj efektívnejšie. Osy odporúča aj loviť do nádoby, do ktorej dáme vnadidlo. Niečo podobné poznáme z včelnice. Len ďalší postup je iný. Osy odporúča posekať aj s ich larvami, ak sa nám podarí nájsť ich hniezdo, urobiť si z nich koktail, alebo naložiť do liehu (asi aj do vína). Tento koktail obsahuje enzým (?), ktorý je veľmi účinný pri liečbe rakoviny. Zrejme preto autor hovorí, že tento koktail je zlatom pri liečení! Zber a spracovanie propolisu. Prvý zber robia včely, ktoré autor prirovnáva k babkám bylinkárkam. Sú to skúsené, múdre, rozvážne jedince, autority v rode. Prvá funkčná, ale najme kvalitatívna diferenciácia včely robotnice (pozn. autora). K doterajším poznatkom sme získali nový, že propolis sa má odoberať zo včelstva nie neskôr, ako raz za mesiac. Predíde sa starnutiu propolisu, starší propolis stráca vyprchaním vonné esencie. Mení sa aj farba, najme ak sa propolis zoškrabuje zo stien starších úľov. Jedine kvalitný propolis je správnym základom na výrobu preparátov z propolisu. Bežne ide o propolisovú tinktúru a dosť často aj o propolisovú masť. Propolis je rozpustný čiastočne v teplej vode a liehu. Najčastejšie sa používa lieh s vysokou koncentráciou (až 96%). Lieh dostaneme kúpiť v lekárni (85%). Zaujímavý poznatok autora. Jeho priateľ robí propolis tak, že umelohmotné mriežky zaplnené propolisom cez noc ponorí do vane s liehom. Propolis sa do rána rozpustí, mriežky vyberie, po osušení ich opäť vkladá do včelstva. Na mriežkach sú zbytky propolisu, na ktorý včely radšej ukladajú propolis ako na nové. Tým zabezpečí plynulý prínos propolisu. Na kŕmenie včelstiev zásadne neodporúča používať cukor (ani na zimné zakŕmenie). Repný cukor po invertovaní včelami obsahuje iba dve zložky (glukózu a fruktózu) a neobsahuje ostatné látky, ktoré včely potrebujú na posilnenie svojej kondície. Odporúča preto z procesu chovu včiel tento úplne vylúčiť. Niektorí včelári to robia aj u nás, ale aj tak to bude dlhodobejší proces na tuto zmenu. Pri kŕmení včiel medom je potrebné dávať veľký pozor aby sme vo včelstvách nerozmnožili mor včelieho plodu. Tu platí prísna zásada: na kŕmenie použiť med iba od včiel preukázateľne zdravých (poznámka autora)! Niektorí (možno mnohí) zanedbávajú pri chove včiel tieto pravidlá: neskoro začínajú včelstva liečiť, neskoro ich zakrmujú, neskoro robia protirojové opatrenia, ale jedine čo robia je, že skoro vytáčajú med (p. Vinc – prednášateľ, Prešov). Ak je med liekom pre človeka, je liekom aj pre včely samotné. Ak pridávame do medu propolis pri samoliečení, potom autor odporúča rovnaký postup aj pri včelách, najme, keď sú napadnuté klieštikom (varroa destructor).

Prvotné napadnutie včiel klieštikom včelstvu škodí, ale až zoslabené včelstvo klieštikom sa stáva živnou pôdou pre vírové a bakteriálne ochorenia včelstiev a následne aj morom včelieho plodu. Na liečenie proti klieštikovi odporúča biologické prostriedky ako je kyselina mravčia, mentolová, šťaveľová a pod. Pri podozrení, že včelstvo je slabé, malatné, odporúča odviečkovacou vidličkou narušiť zaviečkovaný med, aby ho včely začali premiestňovať, tým určitú časť skonzumujú a zároveň sa preliečia. Kvalita a zber peľu. Skúška peľu sa robí tak, že peľ ovoniame. V prípade, že máme zahlienené nosné dutiny, tie najprv vyčistíme, najčastejšie vodou (slanou?), alebo teplovzdušným fenom. Iný spôsob je vdýchnutie propolisového prášku nosom (najprv jednou nosnou dierkou, potom druhou), ďalej nanesením medu zmiešaného s vodou na sliznicu do nosa. Med je hygroskopický, odvodní nosnú sliznicu, je tiež antibakteriálny, čím podporí liečenie sliznice. Napokon kombináciou medu s práškom propolisu. Tie isté spôsobí sa používajú aj na liečenie kataru horných dýchacích ciest. V autorovom ponímaní čistenia nosa je, aby sa vonné esenciálne látky peľu dostali do koreňa nosa, kde sú umiestnené čuchové orgány na analýzu kvality (vône) peľu. Na hlbšie posúdenie kvality peľu sa môže k uvedeným spôsobom použiť aj vloženie peľu do úst, ktorý v ústach jazykom prenesieme po ich vnútorných receptoroch. Tým dostaneme ucelenú analýzu kvality peľu. Peľ je prirodzenou potravinou. Môže byť užitý mnohorakým spôsobom. Jednoducho rozmixovaný v mlynčeku na kávu na peľový prášok, ktorý zmiešame s jogurtom, zmiešaný s medom a potom s jogurtom, rozmixovaný v džúse (citrónovom, pomarančovom, jablčnom, ananásovom, atď.), rozmixovaný s ovocím: s banánom, pomarančom, citrónom, mandľami, jahodami, avokádom, atď. Môžme ho užiť so zeleninou: karotkou, s cereáliami (takto je výborný na raňajky v kombinácii s džúsom a jogurtom), zamiešaný v mede a potom na chlebe s maslom a týmto medom, atď. Zaujímavé poznatky autor prezentoval z výskumu v Japonsku (Japonsko bolo v r. 2006 miestom, kde sa konalo medzinárodné sympózium v apiterapii). Všeobecne sa odporúča peľ pred použitím spracovať tak, aby jeho relatívne odolný obal bol porušený a látky z jeho obsahu (o tie ide) sa v organizme dali zužitkovať.

Doteraz sa predpokladalo, že ak sa peľ užije bez úpravy, ktorá nenaruší jeho obal, tento organizmus nezužitkuje. Podľa výsledkov výskumu Japonských vedcov to nie je celkom tak. Hovoria, že až 80 % obsahu peľového zrnka organizmus dokáže vyexstrahovať v zažívacom trakte počas jeho cesty až po vylúčenie. Deje sa to cez malé (mikroskopické) otvory v obale peľového zrnka, pričom obal zostane neporušený. Dobrá správa. Na užívanie sa odporúča čerstvý peľ (za taký sa dá považovať aj zmrazený peľ). Peľ pred použitím sa dá pripraviť viacerými spôsobmi. Za dobre pripravený peľ treba považovať ten, ktorý včely uložia do buniek a medom bunky uzatvoria. Aj peľ aj med obsahuje enzými z hlavových žliaz včely, čo vyvolá kvasenie (fermentáciu) v bunke a tým dôjde aj k štiepeniu obalu bunky peľu. Taký peľ je pripravený na priamu konzumáciu.

Autor uvádza aj spracovanie peľu mechanickým narušením obalu peľových zŕn. Hovorí o rozmixovaní, pravdepodobne má na mysli rozomletie v kávovom mlynčeku (trieštivom) a následne sa dá užiť rôznym spôsobom. Za zaujímavý poznatok považujem tiež podnietenie včelstva na prínos peľu. Robí sa v čase, keď nie je výdatná znáška medu. Do viečka pohára s tekutým medom sa urobí veľmi malá dierka a pohár sa nasadí do nadstavku tak, aby med kvapkal na rámik do včelstva asi 1 kvapka za ? minúty. Toto včely spracujú ako informáciu o trvalom prínose nektáru, podnieti matku pokračovať v plodovaní a včelstvo, keďže nie je výdatná znáška nektáru, preorientujú sa na prínos peľu.

Na záver chcem uviesť, že rozsah prednesenej problematiky je podstatne širší. Preto nedovoľuje z priestorových dôvodov ju komentovať celú, čo čitateľ iste pochopí.

   
       

V Bratislave 25.2.2009 Spracovali Ing. Štefan Demeter, CSc., a doc. Ing. Ján Haščík , PhD.,

Related Posts