Nezaradené

Čo bolo, bolo…

Tento výrok aj jeho pokračovanie väčšina z nás pozná, ale aj tak trochu spomínajme a hľadajme východiská zo súčasného stavu. Po roku 1989 zasiahli do včelárskeho prostredia dve rozhodujúce zmeny: centrálne riadený výkup medu vystriedalo trhové hospodárstvo a po vstupe do EU sa Slovensko vzdalo ochrany svojho vnútorného trhu v prospech globálneho kapitálu.

To však nie je len problém včelárov Slovenska, ale všetkých chovateľov včiel pôsobiacich v bývalých krajinách RVHP, pričom vôbec nezáleží na odbornej úrovni včelárskeho odvetvia, vrátane technologického vybavenia. Samotný včelár je voči nákupcom medu vo vlastnej krajine, obchodníkom s medom v EU a falšovateľom medov doma i v zahraničí bezbranný. Tí nepotrebujú konkurenciu, ale len trh a lacnú surovinu. V minulosti sme problém s predajom nepoznali. Svoj med sme nepredávali za reálnu, ale za oveľa výhodnejšiu cenu. Okrem toho i kúpna hodnota tejto – pre nás výhodnejšej – ceny bola vysoká. Speňaženie medu bolo samozrejmosťou a vysoká produkcia {niekoľkonásobne prevyšujúca domácu spotrebu) nás vôbec netrápila. Preto včelári nevenovali pozornosť ani zvyšovaniu domácej spotreby medu, ani zdôrazňovaniu jeho významu vo výžive. Nezaujímalo nás ani to, za akú cenu štát med exportoval, ani sme sa to nemali ako dozvedieť. Jednoducho povedané – naučili sme sa včeláriť, ale nikto nás nenaučil obchodovať.

Štát mal záujem o rozvoj včelárstva a pre všetkých včelárov našiel pomerne velké prostriedky formou podpory na jednotlivé včelstva. Štát podporoval vzdelávanie včelárov, budovanie a prevádzku spoločných včelárskych zariadení, z prostriedkov určených pre spoločenské organizácie hradil prevádzkové náklady na sekretariát. Samozrejme, bol schopný i účinne kontrolovať efektívnosť nakladania s týmito prostriedkami a vyvodzovať sankcie voči tým, ktorí podporu zneužili.

Celospoločenský prínos opeľovacej činnosti štát oceňuje aj v súčasnej dobe podporou na jednotlivé včelstva a tiež kofinancuje Národný program stabilizácie a rozvoja slovenského včelárstva. V období hospodárskej krízy by bolo naivné, ale i nezodpovedné, domnievať sa, že podpora na opeľovaciu činnosť bude večná, že na ňu máme nárok, a že štát ako inštitúcia nám včelárom pomôže. Práve v tomto období, keď i na základe výsledkov volieb bude vláda meniť svoje priority, sa treba pripraviť na alternatívu, že z garantovaného balíka môže byťodkrojené a podmienky na použitie podpory na opeľovaciu činnosť môžu byť sprísnené.

Uvedomme si, že napriek podpore štátu počet včelstiev a včelárov postupne klesal a stabilizoval sa až po prijatí Národného programu stabilizácie a rozvoja slovenského včelárstva. Na tomto mieste treba pripomenúť, že odbor včelárstva je najviac dotovaným odborom v rezorte pôdohospodárstva, ostatné odbory nám môžu len závidieť. V priebehu štvorročného obdobia sme sa naučili využívať prostriedky z Národného programu stabilizácie a rozvoja slovenského včelárstva a včelári oceňujú pomoc, ktorá sa im z tohto zdroja dostáva. V posledných mesiacoch sme pracovali na Národnom programe pre obdobie 2010-2013. Dokument teraz čaká na schválenie v Bruseli.

Zapracovali sme doň nové požiadavky, ktoré vyplynuli z pripomienok získaných na členských schôdzach ZO SZV. Musím však konštatovať, že nových návrhov od ZO SZV, ale aj jednotlivcov bolo veľmi málo, čo ma mrzí. Blíži sa termín spracovania žiadostí o schválenie podpory na podporný rok 2010-2011. Žiadosti jednotlivých včelárov by mali byť zodpovedne posúdené v ZO SZV a súhrnne zaslané na sekretariát SZV. Po skúsenostiach z minulých rokov žiadam funkcionárov ZO SZV, aby žiadosti zaslali včas a kompletné.

Neúplné a neskoro podané žiadosti nebudeme akceptovať, pretože pracovníkom, ktorí žiadosti sumarizujú, treba dať dostatok času, aby sa vyvarovali chybám, ktoré v minulom období v časovej tiesni spravili. Žiadosti podávané priamo jednotlivými včelármi nebudeme brať do úvahy. Treba sa zamyslieť nad niektorými nehoráznymi požiadavkami špekulantov a jednoznačne ich odmietnuť. Skúsme tiež správať sa voči sebe slušne a so vzájomnou úctou – pretože vystupovanie niektorých včelárov voči pracovníkom sekretariátu možno smelo prirovnať k správaniu sa barbarov vstupujúcich do kostola v zablatených čižmách a na cudzom koni. Polemizovať s tým, čo chce škodiť, nemá význam. Všetko má svoj rub a líce. Na rube sa skrýva všeličo – nečisté úmysly, intrigy, ohováranie, krivé obvinenia z konania zo zištných dôvodov, za peniaze, ktoré, žiaľ, stí často jediným meradlom hodnôt.

Kontrola z ministerstva pôdohospodárstva nám ukázala, že v čerpaní finančných prostriedkov nie je úplne všetko v poriadku: časť včelárov nedodržuje podmienky stanovené nariadením vlády, využíva účty spriaznených firiem na nákup technických prostriedkov a zároveň neodôvodnené odpisy daní. Vyskytol sa tiež prípad žiadosti preplatenia vzdelávacej aktivity na neuskutočnené podujatie. Uvedomme si, že takéto podvody, chamtivosť jednotlivcov, môžu viesť až k zastaveniu tohto programu. Nedovoľme, aby niekoľko nezodpovedných jedincov zastavilo úspešne rozbehnutý vlak Programu stabilizácie a rozvoja slovenského včelárstva.

Ing. Ľudovít Gál predseda SZV

Related Posts